Život so sebou niekedy prináša chvíle, ktorým je ťažké rozumieť.Je zložité ich riešiť, ak je na to človek sám. Ale nemôže byť všetkojednoduché. Nič nie je len tak a žiaden problém sa nikdy nevyrieši sám.Problémy sú tu na to, aby sme ich riešili my, a či už sami, alebos priateľmi, musíme sa o to aspoň pokúsiť. Obetovať aspoň kúsoksvojho času na to, aby to už nejako dopadlo.
Všetko čo sa raz človeku stane, je dôležité. Každý moment, každýdeň, či celý život je vždy dosť pekný a preto nesmieme strácať nádej, žeraz pôjdu veci aj smerom, akým by sme chceli. Všetko dobre dopadne, to námvravia všetci, tvrdí to každý, kto svoj údel už prežil. Veď aký by to bol nudnýa stereotypný život bez problémov, ktorý by sme iba prežívalia nemuseli sa ani len snažiť o to, aby bol niečím zvláštnya odlišný od statných. Ani by ma to takto nebavilo, keby som sa mala ránozobudiť a vedieť, že sa nestane nič. Iba by to plynulo, čas by bežala človek by v ňom iba stál a nemohol urobiť nič. Možno by bolšťastný, ale nevedel by, prečo. Jednoducho by bol.
Ľudia si niekedy želajú, aby mohli žiť pokojný život, bezproblémov, bez snahy spraviť svoj život príjemným. Jednoducho by chceli, aby totak bolo, ale to nie je možné. Šťastie nie je ako motýľ ktorému sa zapáčitea on si na vás sadne. Šťastie, aj keď je to len slovo, ktoré niktonedokáže vysvetliť, si treba zaslúžiť. Snažiť sa oň, lebo samé k vámnepríde.
O tom je život. Žiť si svoje, so svojou vôľou, svojímzmyslom a svojou snahou o šťastie, byť priateľom ale nájsťaj priateľa v samom sebe, lebo „akokaždý večer nášho života prináša so sebou svoju lampu, tak aj každá noc másvoje hviezdy a svoj mesiac, ktorý patrí iba jej.“
