V iete čo je na nás ľuďoch zvláštne? Že sa pýtame naveci, ktoré už dávno vieme. Možno preto, aby sme samy nezabudli na to, že totak je. Len tak si to pripomenúť. Bojíme sa, že prídeme aj o to, čo už dávnomáme isté. Stále pochybujeme, lebo sa snažíme pripraviť na to, že nič nemusíostať také aké je, aj keď vieme, že to tak ostane a nechceme to zmeniť, ani oto prísť. Nevieme si nájsť spôsob, "ako si byť istý", čímkoľvek čo vnašom živote zanechalo patrný náznak toho, že nie sme zbytočný. Že aj my smesúčasťou tohto plynutia času, ktorý je stále rovnaký, no naše myšlienky nie anie prestať sa ponáhľať niekde tam, kde čas za nimi nemôže. Naše myšlienky plynúinak ako čas. Plynú a my zabúdame na to že niet cesty späť, že čokoľvek urobímenás môže neskôr trápiť. Vtedy nás čas dobehne a zabudneme že sme..., na malúchvíľu to necháme dozrieť a až tak sa snažíme napraviť nedomyslené fakty ktorésme nestihli premyslieť dostatočne pomaly. A tak sedíme a snažíme sa pochopiť,čo nám uniklo skôr ako sme si to stihli všimnúť. A keď to konečne pochopíme, jenám to ľúto, lebo sme stratili kúsok podstatne dôležitého času, ktorého je vnašom živote tak strašne málo. Zronený a sklamaný samy zo seba, sa snažímevysvetliť si prečo sme sa zase nechali uniesť pocitmi, čo tiché a skryté nás ajnapriek času opäť dobehli.
3. mar 2007 o 20:48
Páči sa: 0x
Prečítané: 406x
Istota - Neistota
„Človek musí odložiť minulosť, až tak môže ísť ďalej.” z filmu Forrest Gump
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)