Napriek všetkémuzlému, čo sa dennodenne stáva, sa nám stále oplatí ráno sa zobudiťa vedieť, že náš život tak ako každý iný má svoj zmysel. Stávajú sa veci,ktoré človeku z času na čas odoberú aj tú poslednú energiu ktorú má, nechje to ktokoľvek. A preto si myslím, že nie je až tak celkom pravda, že mladý ľudia sa nemajú prečo trápiť, lebotak ako každý človek, aj mladý má svoje dôvody prečo sa mu do oči tlačia slzy.Starší ľudia, teda tí ktorý si už kúsok svojho života odžili tvrdia, že sme nastarosti primladý. Pravdu v tom majú, iba s časti, lebo oni keď bolimladý sa tiež trápili, ale asi na to už zabudli. Zabudli na ten pocit neistotys ktorým sa budíme, pretože každý rozumný mladý človek si ráno poprebudení kladie otázky, čo a ako bude ďalej.
„Nikto nevidí za rozhodnutia, ktoré ešte neurobil“.
Stať sa môže čokoľvek, zlé ale aj dobré. Nemali by sme sabáť, lebo ak je človek presvedčený o tom, že niekde vo vnútri jev svojej podstate dobrý, tak sa nestane nič zlé. Určite sa stane niečonové, lebo nový je už len samotný deň a sním môže prísť čokoľvek. Niečo,čo na nás čaká, ale aj to, čo nečaká a len sa nám pripletie do cesty.Všetko má svoje dôvody, prečo existuje a všetko zlé je na niečo dobré.Preto aj dobro a zlo majú svoje dôvody prečo existujú. Tak napríklad,hviezdy na nebi, sú tak krásne a dobre sa na nich pozerá, a pritom tmy sabojí veľa ľudí, lebo nevedia, čo od nej môžu čakať a predsa im neostávanič iné, iba tmu rešpektovať, lebo tu bola odjakživa a skôr ako ľudia a ichstrach. Noc aj deň sú dva odlišné a zároveň rovnaké časti dňa.
Rovnaké sú preto, lebo obe sú krásne, niekto má rad noca hviezdy a niekto zase deň a slniečko, ktoré mu dáva energiua vtedy sa cíti šťastný, ako ten druhý človek pri pohľade na hviezdy. Noa odlišné sú preto, lebo noc nám treba na spánok, je tmavá a bez tmysa vždy zaspáva horšie, cez deň je spánok náročný a deň nám treba zase nato, aby sme ho žili, aby na nás svietilo slnko a boli sme šťastný,a predsa človek ktorý má rád deň si ide večer s radosťou ľahnúť, leboje veľmi unavený a teší sa, že si oddýchne, no a ten druhý, ktorý márád hviezdy sa teší, že po ďalšom dni bude obloha opäť iná, lebo ju bude inakvnímať. Cez deň toho veľa prežil a pri pohľade na oblohu bude pri každejhviezde myslieť na niečo iné. A obaja sú šťastný, že je deň aj noc. Takako každý človek, ktorý prežije niečo zlé si nakoniec povie, že je to predsalen dobré, že sa tak stalo, lebo si toho veľa uvedomil a zistil, kde robíchyby.
Tak ako sompovedala, všetko zlé je na niečo dobré. Človek ktorý sa bojí tmy je rád, že samôže vyspať a ten ktorý zbožňuje hviezdy je rád, že prežil nový deň vďakaktorému je na oblohe vždy niečo inak.
